YETIBLOG

Všetko sa vlastne začalo na jeseň v roku 1984, keď som nastúpil vtedy na Vysokú vojenskú technickú školu Československo-sovietskeho priateľstva v Liptovskom Mikuláši. S programovou štruktúrou výučby sa pre náš ročník zaoberali dosť podrobne,  vzhľadom na množstvo predmetov, a rozsah v hodinách, ktoré akosi nesedeli. Deň má predsa len 24 hodín, aj keď sa nás snažili presvedčiť, že deň má 24 hodín + noc. Keďže rok 1985 bol rokom, v ktorom aj významné medzníky našich dejín mali "guľatiny", bolo to treba dať svetu najavo. V hlbokom socializme to bola hlavne masovosť. Náš ročník a mnohé iné armádne útvary a zariadenia čakala príprava na oslavy 40-teho výročia oslobodenia republiky, ktorých vyvrcholením bola Májová prehliadka vojsk v Prahe na Letnej a v lete v júni to bola Československá spartakiáda. Pod hlavičkou dvojchvostého leva, ktorý mal na prsiach malý znak našej slovenskej štátnosti som sa zúčastnil oboch týchto akcii.

Ako prvá prebehla samozrejme teoretická a potom praktická príprava na ČSS 85´, kde som si zo starých poznámok vyčítal, že autormi armádnej skladby boli Zdeněk Brtník, Miloslav Jiřík, Karel Klečka, Mojmír Marek. Skladateľ bol Zdeněk Křížek. Vedúcim celoštátneho nácviku bol poverený Miloslav Jiřík. Dĺžka skladby bola 18 minút 58 sekúnd a cvičilo ju 13 824 cvičencov. Začiatky boli veľmo chaotické. Vedel som si to predstaviť aj na iných útvaroch, ako sú preplnené nástupištia (buzeráky) a ihriská cvičencami a od rána do večera sa drie a po večeroch sa chodí na študovne a popri tom sa ešte striedať v službách. No bolo toho dosť. Z blížiacou sa jarou nás však prekvapili aj s nácvikmi na pochod v šíkoch 8x8. Špeciálne na túto akciu sme nafasovali obuv vz. 62 podbitú drevenou podrážkou, na ktorej bola nabitá tvrdá koža podbitá na špičke a päte oceľovými podkovičkami. Po prvom nácviku v trvaní asi dvoch hodín som mal pocit, že to už nerozchodím, ale zvyk je železná košeľa. Nadišiel 20-ty apríl 1985 a my sme sa presunuli špeciálnym vlakom, v plnej poľnej do Prahy a tam na jej odľahlé miesto "VYPICH" neďaleko obory zvanej HVIEZDA, kde nám "pardubičáci" vystavali stanové mesto, kde sme boli až do 2.júla 1985, kedy sme sa presúvali po skončení ČSS 85´späť. Výcvik na Májovú prehliadku sme absolvovali na pražských letiskách. to ešte celkom ušlo, kým sme zistili, po akom povrchu budeme pochodovať naostro. Kto pozná Letnú, vie si to predstaviť, ako sa chodí po "mačacích hlavách" a po koľajniciach pre električky. Vtedy to začalo byť zaujímavé. Ten, kto nafasoval na svoje kroky koľajnicu, mohol kľudne chodiť na ženskú gymnastiku v cvičení na kladine. Hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo miesto v tvare, pokiaľ niekto nezmaródoval, bolo nemenné. Na "ostrej" síce bolo zopár defektov, ale nezainteresovaný človek to nepostrehol. Po prehliadke bol plánovaný odchod späť do Mikuláša na docvičenie skladieb a zúčastnenie sa okresných a krajských vystúpení ČSS 85´. Popritom sme povymieňali výstroj nasadli na vlak a 15.6.1985 sme boli opäť v stanovom mestečku na VYPICHU a začali sme najskôr rozdelení po všetkých možných a nemožných štadiónoch s nácvikmi, nakoľko aj iní potrebovali trénovať. Veď ak si dobre spomínam cvičilo tám celkom 15 skupín : Ženy I, Ženy II, Rodičia a deti, Najmladší žiaci, Mladší žiaci, Starší žiaci, Mladšie žiačky, Staršie žiačky, Dorastenky, Dorastenci, Učňovská mládež, Vysoké školy, Dorastenky a ženy, Muži, Zväzarm a Armáda. Toto všetko bolo treba riadne zosynchronizovať. V každom prípade to bola akcia, ktorá z hľadiska masovosti, organizácie a zabezpečenia chodu všetkého, čo súviselo s ubytovaním, stravovaním, hygienou a iných prvkou zabezpečenia nemá dnes hádam nikde obdobu.

Inkriminované dni boli 27. - 30. júna  1985, kde poniektoré skupiny cvičili iba v dvoch dňoch. Armáda cvičila na všetkých štyroch vystúpeniach. Keďže som bol univerzálny cvičenec, čo v preklade znamená vedieť zacvičiť kohokoľvek, nemal som nikdy istotu, či to čo odcvičím v jeden deň, budem cvičiť aj na deň druhý, tretí a štvrtý. Na nácvikoch priamo na Strahove som mal smolu v prvý deň, lebo som nafasoval miesto na šachte, v ktorej bol umiestnený reproduktor. No jednoduch "super". Naviac značka tam držala preto, lebo bola prizváraná o kovový rám repráku. Takže sa nedala ukradnúť. Ostatné značky boli pripevnené o štadión asi 3O cm klincami. V posledný deň som cvičil niekoho iného na inom mieste a mimo reprák, tak sa mi jednu aj s klincom podarilo vytiahnuť a aj s klincom preniesť von. Závery cvičení boli úžasné. Pred študentskými "kolejami" sa čakalo, kedy príde na nás rad na prezliekanie a sprchy. Tu sa dal využiť čas na výmenu nejakej maličkosti z cvičebného úboru. Najviac si nás ako armádu všímali ženy, ktoré chceli po nás hlavne trenírky. Našťastie sme mali pod tým ešte atletické suspenzori. Tiež sa mi však podarilo vymeniť trenírky za zelenú sukňu a potítko na zápästie za stuhu od dorastenky. Veľa by sa dalo písať o tom, čo sme tam pozažívali. Možno v inom článku na mojom blogu. V každom prípade so štatistických údajov vtedajšej akadémie vied, stúpla v roku 1986 pôrodnosť v republike. Bolo najviac nemanželských detí, najviac slobodných mamičiek, ale aj tiež najviac potratov. Ale toto obdobie celkovo stálo za povšimnutie a vo svojich spomienkach sa k nemu rád vraciam.